Ester Geislerová & Milan Mazúr: REENACTMENT

Galerie NoD
Ester Geislerová & Milan Mazúr
REENACTMENT
Kurátor: Pavel Kubesa
7. 12. 2019 - 17. 1. 2020
Vernisáž: 6. 12. 2019 / 19:00

---

Autorský sólo projekt umělecké dvojice Ester Geislerové a letošního finalisty Ceny Oskára Čepana Milana Mazúra rozvíjí jejich dřívější spolupráci a navazuje na první společný projekt Tekutá mateřská láska, který byl realizován ve zlínské galerii Kabinet T v roce 2018. Umělecký jazyk dvojice charakterizují audiovizuální díla s náznakem nepokoje ve filmové řeči, kritický postoj ke zkoumanému tématu, poukazování na sociální stereotypy či environmentální uvažování. V aktuálním projektu je v jejich formativním přístupu zřejmý výrazný scénografický sklon a důraz na práci s prostorem galerie, ve kterém objevují a rozvíjejí jeho filmově-simulační potenciál.

---

"Nebolo žiadne svetlo. Len vietor. Nepríjemný zvuk. Trvalo to chvíľu. Niekoľko minút? Ťažko odhadnúť, bolo to v priebehu niekoľkých mesiacov? Možno len pár hodín. Takisto priestor nebol konkrétny, taktiež náznak svetla alebo konkrétnej časti. Čierna. Snažil sa spraviť par krokov vpred. Ale nervozita a nestabilita mala dôsledok len pár metrov. Radšej zastal a čakal. Snažil sa vrátiť na miesto, ale nebol kým bol. O čom to hovoríš? Je to miestnosť? Povedz mi konečne niečo konkrétnejšie? Necíti pod nohami zloženie materiálu na ktorom stojí. Ruky nedržia nič konkrétne. Vytrhnutá časť z celku, čo sa nedá vložiť do presnej udalosti a miesta. To o čom rozprávaš? Počul som zvuk. Stal mlčky na mieste. Niekto tam okrem neho je. VŠÍMÁTE SI TO AJ VY? No nie je sám. Na tom mieste kde nevie čo robí. Nevedel sa nadýchnuť. Celý čas ako si uvedomuje, že stojí v tmavom mieste je počuť len prostredie miesta, lietanie hmyzu, pohyb niekde medzi rohom miestnosti a vo vnútri steny. Čo to bolo. Uvedomil si že dnes mal tridsiate narodeniny. V tmavom priestore z neznámym tieňom ,ktorý sa objavil na miestach kde nečakal, že to bude možné. Takisto mal tridsať. Kto je ten neznámy druhý? Tieň toho prvého. Nebolo možné aby sa stretli a ani nebolo možné aby náznakom o sebe vedeli, napriek tomu, že ich spájali niekoľký ľudia ktorých poznali. Každý z nich pretrvával v inom storočí ale navzájom jeden druhého ovplyvňovali, pretože nie všetko bolo už vo pred definované. Možno stáli v jednu chvíľu aj na jednom mieste v tom istom bode, ale práve chvíľa sa rozchádza a nahradzuje. Chvíľa stratila význam. Stáli neďaleko seba a pozerali istým smerom ako jeden na druhého. Nikto z nich nemá žiadnu úlohu. Žiadna možnosť toho, že budeme vedený do jedného výsledného miesta sa vopred vylučuje. Vytvoríme pre nich hrany, steny, priestory, počasie, ľudí, krajiny, štáty, jazerá, prácu, voľný čas, zážitky, odmlčania, tiene. Tak sme nakoniec vyšli z rohu miestnosti, z rukami plných vecí a rýchlim tempom sa snažili stihnúť živý prenos skoku do miestnosti plnej vody, ktorá postupne odteká. Také naše nedeľné odpoludnie. Fľaky na stenách zmiznú, tvrdili odborníci na dôsledky vecí."